Hárok bieleho papiera je tichý vesmír možností. Stačí dotyk ostria, presný rez a nežné ohnutie hrán. V tej chvíli plochá nehybnosť ožíva. Dvojrozmerná krajina sa láme, vystupuje do priestoru az obyčajného tieňa smie tkať svetlo. Papier tancuje, odkrýva svoju hĺbku a mení sa na hmatateľný sen – na trojrozmerný svet zrodený z čistoty a geometrie.
